„Možno blúznim, možno nie,
no práve sa prechádza duch popri mne.
Všetci sa bojte a majte strach,
veď uvidíte, že o chvíľu z vás bude len sivý prach“
V živote nás všetkých má určite dôležité miesto, okrem vážnych vecí a povinností, aj zábava. Preto sa aj naši učitelia v našej škole snažia vytvárať aj priestor pre zábavu formou projektového vyučovania. Výbornou príležitosťou na to je aj čas okolo 31. októbra, kedy sa ľudia v mnohých krajinách zabávajú v maskách a kostýmoch duchov, strašidiel, upírov či čarodejníc. Tak prečo si nedopriať aspoň raz v roku niečo tajomné, bláznivé a strašidelné.
Na tento posledný deň pred prázdninami sa žiaci veľmi tešili. Dohodli sme sa, že prídeme oblečení v maskách a oslávime spoločne tento sviatok v škole.
Ešte pár dní pred týmto dňom sme sa porozprávali o Dušičkách - pamiatke zosnulých - ako si ich pripomíname u nás.
Žiaci priniesli do školy už vyrezané a vyzdobené tekvičky a Halloween sme mohli oslavovať.
Najprv sme si pozreli prezentáciu o tomto sviatku a počítali príklady, ktoré im ježibaba Klotilda pripravila.
Aby sa žiakom lepšie pracovalo, rozdelili sa do skupín a každá si vymyslela meno. Tak vznikla skupina Štyroch čertov, Dušičiek a Tekvičiek.
Vyrobili sme si aj krásne svietniky, strašidelné masky a pochutnali na sladkých medovníčkoch.
Štvrtáci si prečítali, čo sa stalo počas Halloweenu v Ježibábelove kamarátkam - ježibabám: Helovíne, Hutelíne, Krušpindíne, Gestoríne a Čavrdíne a splnili sme úlohy zo slovenčiny a počtov, ktoré si pre nás prichystali. Okrem toho si každý vyrobil netopiera Emila, ktorý je síce tiež obyvateľom Ježibábelova, ale momentálne už visí v našej triede, možno aj dolu hlavou. Zatancovali sme si súťažný strašidelný tanec, kde boli víťazmi všetky zúčastnené strašidlá; zahrali sme si strašidelný večer otázok a odpovedí, kde sa nesmelo, ale zároveň muselo smiať; hádali sme, koľko cukríkov sa skrýva v halloweenskej tekvici a vyrábali múmie z toaletného papiera.
Triedne učiteľky 1. stupňa
, preto sme začali radšej olovo liať. Tajomne sme odriekali: „Ondreju, Ondreju, olovo ti lejú, dajže mi ty znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“ Dievčatá v odliatom olove videli rybára, speváka, horára... Uvidíme, necháme sa prekvapiť . V minulosti liali olovo hlavne dievčatá, ale aj naši chlapci boli zvedaví, čo bude robiť ich budúca nevesta , tak to teda skúsili.