Dlhé zimné večery, ktoré nás obklopujú už z každej strany, zvyšujú našu chuť zabaliť sa do deky a pri voňavom čaji čítať strašidelné rozprávky. V minulosti však predslnovratové dni neboli ani zďaleka takéto pokojné. Predlžovanie noci na úkor denného svetla v našich predkoch vyvolávalo predstavy o nadvláde nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celé hospodárstvo.
Nočná obloha bola plná lietajúcich stríg, ktoré mohli svojimi čarami uškodiť nielen ľuďom, ale i zvieratám. Na ochranu pred zlom preto obyvatelia dedín vykonávali rôzne magické úkony s použitím cesnaku, kríža a svätenej vody. Prichádzali tzv. „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra).V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu.
Predvianočné obdobie tak bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie, dodržiavania poverových príkazov a zákazov. Mládež využívala tento čas na spoločné hry, zábavy, spevy priadkových piesní, tance a ľúbostné čary.
Sviatok sv. Ondreja bol jedným z najznámejších a zvykmi najbohatších dní v roku, najmä pre dievčatá. Jednou z praktík bolo liatie horúceho olova do studenej vody. Tvar, ktorý olovo po ochladení vo vode získal, naznačoval, aké povolanie bude mať muž, za ktorého sa dievča vydá.
Dnes nám stridžie dni, pomáhajú zastaviť sa, pripomenúť si tradície, zvyky a užiť si rodinu a priateľov. Veď opäť nastal ten magický čas, keď fantázia preberá moc nad realitou, noc vládu nad dňom.
Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je i adventný veniec so štyrmi sviečkami. Tie sa počas štyroch adventných nedieľ (železnej, bronzovej, striebornej a zlatej) postupne, proti smeru hodinových ručičiek, zapaľujú. Svetlo z nich symbolizuje vieru. Vieru v nový život, ktorý je iskierkou lásky, viery, pokory a nádeje.
„Rok sa končí - začína sa zima,“ - to je to, čo hovoria často ľudia o decembri, poslednom mesiaci roka a prvej - zime. Slnko klesá, dni sa skracujú a temnejú, sú naplnené sadnutou hmlou a skúšajú našu nostalgiu... No našťastie takmer všetci ho predsa len vnímame ako mesiac darčekov, rozjasnených detských očí, krásnych mikulášskych a vianočných sviatkov, lásky, pokoja, viery a mieru.
A ešte niečo! Práve v tomto adventnom, vianočnom či novoročnom období, by mali zmiznúť z ľudských ješitných duší nezmyselné konflikty, vyvolané ľudskou malosťou a upevňovaním si len vlastného ega. Veď advent je obdobie mnohorakého očakávania. Pre niekoho je možno naháňaním sa za mamonou, darčekmi, ale väčšina z nás ho našťastie chápe ako najkrajší čas, v ktorom vieme prejaviť naplno ľudskosť, pomoc a solidaritu. Zároveň hlboko vo vnútri každého človeka je zapísané (či si to priznávame alebo nie), že príprava na Vianoce je súčasne časom pokánia, zostúpenia do hĺbky vlastného srdca a priznaním si toho, čo je v nás dobré i toho, čo je zlé. A je len na nás, ako s tým naložíme.
„Hodiny tíško tikajú, nový rok už vítajú.
Prišiel teda správny čas, zaželať si zas a zas:
veľa zdravia, šťastia, lásky,
a nech je život v novom roku bez prekážky!“
Mgr. Marta Svobodová